Google

daily stories

1.5.2015 – Denné príbehy jazzu – Čo vadí speváčkam na kapele

»Posted by on máj 1, 2015 in daily stories, príbehy jazzu | 0 comments

1.5.2015 – Denné príbehy jazzu – Čo vadí speváčkam na kapele

Eddie Tone viedol kapelu, ktorá pravidelne hrávala v kluboch. Jej členmi boli Mel Davis, Carl Janelli, Ray Cohen, Buddy Morrow a Bobby Shankin. Mali cvičiť na jedno vystúpenie a zrazu dnu vkráčala jedna speváčka. Eddie povedal: „Túto ženskú poznám, to bude ‘bolestivé’. Mám nápad, vystreľme si z nej. Všetci si medzi sebou vymeňte nástroje!“ Každý z hudobníkov zobral nástroj, na ktorom nehral a všetci začali hrať zapísanú skladbu. Mel hral na bicie a na začiatku zahral pár úderov na bubne, čím odštartoval začiatočnú fanfáru kapely. Jediné, čo znelo tak ako malo, bol rytmus skladby. Všetko ostatné bolo strašné – noty boli hukot, škrekot a škripot. Speváčka zamávala na kapelu, aby...

read more

24.4.2015 – Denné príbehy jazzu – Kritici, ktorí sa tvária príliš múdro

»Posted by on apr 24, 2015 in daily stories, príbehy jazzu | 0 comments

24.4.2015 – Denné príbehy jazzu – Kritici, ktorí sa tvária príliš múdro

Kritici a redaktori sa niekedy majú tendenciu stať výhradnými „autoritami“ na jazz. To odjakživa slúžilo muzikantom ako výdatný zdroj žartíkov. Kedykoľvek sa niekto vyjadroval „príliš múdro“, našli spôsob, ako ho dostať späť na zem. Art Hodes spomína, ako si Charles Edward Smith začal v literárnom svete stavať reputácia jazzovej autority a Eddie Concon sa ho rozhodol schladiť: Všetci sme zvykli chodiť posedieť do Julius’s Bar and Grill, ktorý bol hneď za rohom od klubu Nick’s. Tam sme si nechávali posielať poštu, bol to náš obchod, knižnica, všetko. Eddie Condon niekedy prišiel s kočíkom a nechal svoje dieťa pred dverami v ňom. Tu žil veľkú väčšinu svojho času. Charles Edward...

read more

17.4.2015 – Denné príbehy jazzu – Správne sólo do nesprávnej skladby

»Posted by on apr 17, 2015 in daily stories, príbehy jazzu | 0 comments

17.4.2015 – Denné príbehy jazzu – Správne sólo do nesprávnej skladby

Pri jednom nahrávaní televíznej show s Tony Martinom a Cyd Charisse chcel kapelník Glen Osser udržať publikum v nálade aj počas prestávok. Preto naznačil kapele, že idú hrať „In The Mood“ (skladba Glenna Millera, v predklade „V nálade“). Kapela začala hrať Millerov aranžmán a trubkár Johnny Frosk pošepkal vedľa sediacemu Joe Wilderovi: „Joe, prosím, nechaj ma zahrať trubkové sólo.“ Joe prikývol a keď prišiel čas na sólo, Frosk sa postavil a zahral svetoznáme sólo Bobbyho Hacketta zo skladby String of Pearls. Kapelníka Glena Ossera to ponechalo úplne bez pohybu, pretože John zahral zlé sólo v zlej tónine, úplne kompletne a potom si sadol s vážnou tvárou a spolu s kapelou dohral zvyšok...

read more

10.4.2015 – Denné príbehy jazzu – Sólo s jedným tónom

»Posted by on apr 10, 2015 in daily stories, príbehy jazzu | 0 comments

10.4.2015 – Denné príbehy jazzu – Sólo s jedným tónom

V poslednej dobe neustále píšem o tom ako si jazzmani radi robili zo seba navzájom žarty a ešte chvíľu pri tom ostanem – V 40-tych rokoch hrával v kapele Boba Crosbyho na saxofón Gil Rodin, ktorý vraj (žiaľ) bol lepším manažérom ako saxofonistom. Aj z tohto dôvodu nedostával nijaké sóla a hral len s sekcii s ostatnými – táto skutočnosť ho patrične trápila a v rámci kapely sa to stalo terčom pre zábavu ostatných. Už od začiatku 40-tych rokov začal prestížny magazín Down Beat publikovať transkribované sóla slávnych jazzmanov. A jeden raz sa v tejto rubrike objavilo aj sólo Gil Rodina… Členovia kapely totiž vybavili, aby magazín uverejnil „špeciálne“ sólo Gila Rodina na blues, ktoré počas...

read more

3.4.2015 – Denné príbehy jazzu – Oscar Peterson mal vždy navrch

»Posted by on apr 3, 2015 in daily stories, príbehy jazzu | 0 comments

3.4.2015 – Denné príbehy jazzu – Oscar Peterson mal vždy navrch

Klavirista Oscar Peterson bol vždy najlepším z najlepších. Nielen vrámci klavírnej hry, ale aj vrámci postoja ku žartíkom. Nikdy nenechal svojich spoluhráčov vyhrať nad ním v ich „vojne kanadských žartíkov“. Keď si z neho jeho spoluhráči basista Ray Brown a gitarista Herb Ellis skúsili vystreliť, Oscar by im to potom vrátil niekoľkonásobne. Napríklad by tajne uvoľnil niektorú z Ellisových strún a potom by sa s ním rozprával až do momentu, kedy mali začať hrať a všimol si to až priamo na pódiu. Alebo by predstieral, že mu rozlaďuje gitaru bez toho, aby skutočne niečo urobil a potom by začal hrať ďalšiu skladbu v inej tónine ako obvykle, aby Ellisa presvedčil, že mu niečo s gitarou spravil. Na turné...

read more

27.3.2015 – Denné príbehy jazzu – Bubon na tácke

»Posted by on mar 27, 2015 in daily stories, príbehy jazzu | 0 comments

27.3.2015 – Denné príbehy jazzu – Bubon na tácke

Bubeník Lee Young, mladší brat legendárneho saxofonistu Lestera Younga, raz hral s Oscarom Petersonom a Ray Brownom v Aspene, štáte Colorado. Na vlastnej koži zažil fakt, že obaja jeho spoluhráči boli skutočne závislí na organizovaní kanadských žartíkov. „Chystáme sa na hranie, rozkladáme nástroje a ja neviem nájsť svoj rytmyčák (malý bubon). Vybrali my ho z obalu a niekde ho predo mnou skryli. Ray ma zvykol volať Ripty a povedal mi: „Poď Ripty, musíme začať hrať.“ Skutočne to bolo pre mňa nepochopiteľné, že by som si ho mohol zabudnúť zbaliť a zobral si so sebou prázdne púzdro, no museli sme začať hrať. Kolo začali so skladbou Air Mail Special, asi najrýchlejšie ako sa to vôbec dá hrať. A ja som...

read more