25.2.2014 – Denné príbehy jazzu – Sonny Rollins a Zen v improvizácii
Krátky úryvok z článku a interview so Sonnym pre magazín Telegraph, zrealizovaného Martinom Gayfordom: „Cvičenie ostáva súčasťou Rollinsovej rutiny: doma hrá každodenne niekoľko hodín. Sonny je rozhodne už mnoho rokov oddaný prísnej práci na sebe – hudobne, fyzicky, duchovne. V 60. a skorých 70.rokoch študoval jógu, meditáciu a východné filozofie – ktoré nie sú jazzu až tak vzdialené, ako by si niekto mohol myslieť. Keď som Rollinsovi naznačil svoj názor, že jeho prístup ku improvizácii je vo svojej pod state Zen, Rollins okamžite súhlasí: ‚Keď improvizujem, pokúšam sa vyprázdniť si myseľ tak úplne, ako sa to len dá. Nemôžete hrať jazz a myslieť v tej istej chvíli. Skúšal som to....
24.2.2014 – Denné príbehy jazzu – Strolling on the Way Out West
O tretej ráno 7.marca 1957 sa traja hudobníci – saxofonista Sonny Rollins, basista Ray Brown a bubeník Shelly Manne – objavili v Contemporary Records Studio v Los Angeles, aby nahrali album, spontánne navrhnutý a zorganizovaný Rollinsom pri príležitosti jeho prvej návštevy západného pobrežia USA. Nahrávacia session bola pripravená na 3:00 ráno, keďže všetci traja muzikanti mali až do neskorej noci hrania a cez deň iné povinnosti. Po štyroch hodinách intenzívneho nahrávania, počas ktorých nahrali polovicu albumu, o 7-mej ráno Sonny povedal „Teraz som sa rozbehol.“ Shelly, ktorý bol hore už viac ako 24 hodín, povedal „Chlapi, ja chcem hrať.“ A Ray, ktorý bol rovnako unavený a mal ďalšiu...
22.2.2014 – Denné príbehy jazzu – Sonny Rollins – odchod zo scény
Starý známy príbeh o Sonnym, ktorý sa v roku 1959, na vrchole svojej popularity ako 29-ročný rozhodol prestať vystupovať na verejnosti a utiahol sa do súkromia, aby podľa svojich vlastných slov „pracoval na svojej hre a technike hrania“. Odpojil si telefón a doma, vo svojom malom apartmáne na Grand Street žil so svojou manželkou a cvičil od 7:00 do 23:00 (podľa zákona, ktorý to umožňoval). No necítil sa dobre, keďže vedel, že ruší ľudí a tak odišiel cvičiť na Williamsburgský most, ktorý bol blízko jeho apartmánu a mohol tam hrať dňom i nocou. Keď sa po viac ako 2 rokoch objavil na scéne, novinár z magazínu The New Yorker Whitney Balliett mal možnosť sa dozvedieť, prečo sa Rollins rozhodol zo scény...
20.2.2014 – Denné príbehy jazzu – Pôvod skladby St.Thomas
Skladba Saint Thomas je obvykle prisudzovaná Sonny Rollinsovi, ako je to však naozaj? Rollins sám povedal, že je to skladba inšpirovaná uspávankou, ktorú mu jeho mama spievala, keď bol malý. Keďže jeho mama pochádzala z Virgin Islands v karibskej oblasti, kde v tej dobe žilo aj veľa dánskych imigrantov, je možné, že sa tá melódia dostala nejakým spôsobom krížom z Európy až do Karibiku? Sonny si neskôr spomenul, že tú melódiu začul niekde v Broadwayovom filme a spieval ju Dánsky spevák Lauritz Melchior. Po nejakom čase pátrania som prišiel na to, o akom filme Sonny hovoril a ktorého speváka myslel. Vypoučujte si video, akú skladbu Vám to pripomína? Áno, Saint Thomas! Táto skladba spievaná spevákom Melchiorom, má...
19.2.2014 – Denné príbehy jazzu – Sonny Rollins – The Saxophone Colossus
Saxofonista Sonny Rollins sa v priebehu 50.rokov vypracoval na jednu z najvýraznejších osobností na vtedajšej jazzovej scéne. Jeho vysoko kreatívny, inovatívny prístup ku improvizácii, hlboko zakorenený v bebope a bluese amerických černochov, oslovoval široké publikum a vyslúžil mu prezývku „The Saxophone Colossus“ – kolos saxofónu. Tak isto sa vlastne volal aj jeden z jeho najznámejších albumov tohto obdobia, nahratý 22. júna 1956 v štúdiu Rudy Van Geldera v New Jersey – THE SAXOPHONE COLOSSUS. Tento album Sonny nahral krátko po úspešnom koncerte 18.6.1956 v Newarku, Virginia s Clifford Brown & Max Roach Quintet, s tým istým bubeníkom. Kým Rollins a Roach išli nahrávať, Clifford a Richie Powell...
29.1.2014 – Denné príbehy jazzu – Sonny Rollins rozpráva
Pár viet o jednom z posledných žijúcich mohykánov zlatej doby jazzu, saxofonistovi Sonny Rollinsovi. Pred 60 rokmi ho nazvali kolos saxofónu a túto prezývku si, ako 83 ročný, ešte stále zaslúži. Rollins hovorí, že Monk bol jeho guru. Hudobne to boli spriaznené duše. Podľa Steve Lacy-ho, soprán saxofonistu, Monk raz povedal, že Rollins bol najlepším interpretom jeho hudby. Od dní nášho stretnutia som sa vždy Sonnyho chcel spýtať, čo sa naučil od Monka. Raz mi odpovedal, jedným slovom: „Všetko“. A čo ho naučil Monk? „Nič“. A tak to bolo so všetkými, Bud, Fats, Bird, Miles a Dizzy. Rollins to vysvetlil: „Buď ťa zavolali znovu alebo nie. Ak si hral a nebol si dobrý, stávalo sa, že zložili...
