Google

Posts made in október, 2014

27.10.2014 – Denné príbehy jazzu – Kapela indiána „Modrý oblak“

»Posted by on okt 27, 2014 in daily stories, príbehy jazzu | 0 comments

27.10.2014 – Denné príbehy jazzu – Kapela indiána „Modrý oblak“

Začiatkom 20. storočia existoval indiánsky náčelník „Blue Cloud“ (Modrý oblak), skutočný potomok siouxských indiánov, ktorý vedel veľmi dobre hrať na trombón a bol vedúcim kapely. Jeho žena sa volala Ida Blue Cloud a jeden večer požiadala muzikanta menom Wingy Manone, či by nehral v ich kapele pre cirkus, ktorá potrebovala nejakých „hot“ muzikantov (takých, čo vedeli hrať divoký „hot“ jazz). Wingy bol z New Orleans a povedal, že pokiaľ by kapela hrala skutočný New Orleansky štýl, tak by mal záujem.   Náčelník a jeho žena boli jediní indiáni v kapele a zvyšní členovia museli nosiť parochne s dlhými, čiernymi rovnými vlasmi. Taktiež mali vo vlasoch perie, indiánske tuniky a...

read more

23.10.2014 – Denné príbehy jazzu – Kde sú noty pre Birth of the Cool?

»Posted by on okt 23, 2014 in daily stories, príbehy jazzu | 0 comments

23.10.2014 – Denné príbehy jazzu – Kde sú noty pre Birth of the Cool?

Smithsonian Institution požiadala saxofonistu Lee Konitza, aby odohral koncert so skladbami a aranžmánmi, ktoré boli použité na albume Miles Davisa „Birth of the Cool“, koncom 40-tych rokov. Pôvodnými aranžérmi boli Gil Evans, Gerry Mulligan, John Lewis a John Carisi, no na to, aby Lee získal aranžmány, rozhodol sa zavolať Milesovi, ktorý bol človek, čo celý koncept dal dokopy. Ak by niekto tie noty mal, bol by to práve Davis.   „Nevedel som, kde sú aranžmány, tak som zavolal Milesovi. Nekomunikoval som s ním v podstate už niekoľko desaťročí a keď ma zrazu počul na telefóne, nemal záujem. Nechcel o tom ani počuť.“   Neostávalo nič iné iba zamestnať 4 aranžérov, ktorí pracne oživili a znovu...

read more

20.10.2014 – Denné príbehy jazzu – Hraj ako Charlie Parker!

»Posted by on okt 20, 2014 in daily stories, príbehy jazzu | 0 comments

20.10.2014 – Denné príbehy jazzu – Hraj ako Charlie Parker!

Charlie Parker bol jedným z najvplyvnejších saxofonistov 40-tych rokov a jeho štýl je doteraz imitovaný nespočetným množstvom hudobníkov na všetkých nástrojoch. Približne od roku 1945, keď Parker vyšiel na scénu so svojim novým konceptom, platilo, že každý hudobník, ktorý chcel hrať jazz, musel venovať určité množstvo času štúdiu hudby Charlie Parkera. Prvky jeho improvizácií využíva až doteraz množstvo hudobníkov.     V jeden večer, keď saxofonista Gene Quill hral v Birdlande (klub venovaný Charlie Parkerovi) a pomaly po svojom sete schádzal z pódia, jeden samozvaný „kritik“ smerom na neho zakričal: „Všetko, čo robíš je, že hráš len presne ako Charlie Parker!“   Gene...

read more

14.10.2014 – Denné príbehy jazzu – Shelly Manne a Benny Goodman

»Posted by on okt 14, 2014 in daily stories, príbehy jazzu | 0 comments

14.10.2014 – Denné príbehy jazzu – Shelly Manne a Benny Goodman

Shelly Manne, bubeník pochádzajúci zo západného pobrežia USA (west coast), sa dostal na scénu jedného dňa na 52nd Street. Bubeník Dave Tough, ktorý hrával v Hickory House s Joe Marsalom, jednu noc ochorel tak požiadal Shellyho, ktorý v tej dobe hral na bicie asi rok, aby ho zastúpil. V ten večer prišiel do klubu kráľ swingu – klarinetista Benny Goodman, ktorý chcel Tough-a zavolať na jedno hranie vo Washingtone na druhý deň a bol sklamaný, keď sa dozvedel, že Dave Tough je chorý. Goodman si posedel pri bare, vypočul si jedno kolo a potom odišiel. Zhruba o hodinu zazvonil v Hickory House telefón – niekto si ku slúchadlu žiadal bubeníka. Tak Shelly podišiel k telefónu a spomína si na túto konverzáciu: “Ako sa...

read more

10.10.2014 – Denné príbehy jazzu – Ako muzikanti v New Yorku bojovali

»Posted by on okt 10, 2014 in daily stories, príbehy jazzu | 0 comments

10.10.2014 – Denné príbehy jazzu – Ako muzikanti v New Yorku bojovali

Trubkár Roy Eldridge spomínal, čo počul o New York-skej scéne predtým, ako tam prišiel. Horace Henderson mu zvykol hovoriť všetky tie úžasné historky o New Yorku. O tom, ako nejaký muzikant vkráča do klubu a jammuje a myslí si, že hrá výborne. V rohu sedí chlapík v rifliach, a ten sa zrazu pomaly postaví, natiahne, dá si pohárik vína a siahne do papierovej tašky pri nohách. Vytiahne trubku a začne na najnižšom tóne a skončí na najvyššom – na G nad vysokým C! (To bol v tej dobe skutočne vysoký tón) Roy si tento príbeh navždy zapamätal: Tento príbeh mi zostal celé tie roky, lebo keď som prvý krát prišiel do New Yorku, vždy som sa zvykol poriadne poobzerať v klube predtým, ako som začal hrať. Či neuvidím...

read more