Google

Posts made in január, 2015

23.1.2015 – Denné príbehy jazzu – Nie je Getz ako Getz

»Posted by on jan 23, 2015 in daily stories, príbehy jazzu | 0 comments

23.1.2015 – Denné príbehy jazzu – Nie je Getz ako Getz

Zrejme neexistuje väčšie „potešenie“ pre jazzových hudobníkov ako poslucháči, ktorí zjedli všetkú múdrosť sveta a s radosťou komentujú celé dianie ako keby boli profesionálni hudobní kritici. Jeden taký sa raz ocitol v klube, kde práve hral legendárny saxofonista Stan Getz. Bolo to jedného chladného januárového večera hral klavirista Hod O’Brien koncert v klube Gregory’s v New Yorku, na gitare s ním hral Joe Puma a na kontrabase Ronnie Markowitz. Jediní zákazníci v tento večer boli traja fanúšikovia z Japonska, s plnými rukami fotoaparátov. Počas hrania zastala pod oknom limuzína a z nej vystúpil svetoznámy saxofonista Stan Getz so svojim známym. Vošli dnu na pohárik a po chvíli počúvania siahol...

read more

19.1.2015 – Denné príbehy jazzu – Trubkár so štyrmi prstami

»Posted by on jan 19, 2015 in daily stories, príbehy jazzu | 0 comments

19.1.2015 – Denné príbehy jazzu – Trubkár so štyrmi prstami

Muggsy Spanier bol považovaný za najlepšieho trumpetistu v Chicagu, predtým ako prišiel na scénu Bix Beiderbecke. Keď bol Muggsy mladý, prišiel pri nejakej nehode o malíček na pravej ruke. Jedného dňa v Detroit-ských novinách vyšla „odborná“ recenzia na jedno zo Spanier-ových vystúpení, ktorá znela nasledovne: „Pán Spanier dokáže na trubke zahrať so štyrmi prstami viac muziky, ako väčšina trubkárov dokáže s piatimi.“ Recenzia si vyslúžila medzi muzikantami poriadny výsmech z jednoduchého dôvodu – na trubke sa hrá len 3 prstami!

read more

15.1.2015 – Denné príbehy jazzu – Keď od jazzmanov chcú stále tie isté skladby

»Posted by on jan 15, 2015 in daily stories, príbehy jazzu | 0 comments

15.1.2015 – Denné príbehy jazzu – Keď od jazzmanov chcú stále tie isté skladby

Jazzoví hudobníci radi hrajú akúkoľvek skladbu, ktorá má zaujímavú melódiu, alebo harmonickú štruktúru, ale snažia sa vyhýbať hraniu odrhovačiek, ktoré pre nich nie sú zaujímavé – aj keď sa medzi ľuďmi stanú populárnymi. Joe Darensbourg raz zažil, ako sa jedna takáto populárna odrhovačka zrazu stala v Louisiane extrémne „nepopulárnou“:     „Skladba It Ain’t Gonna Rain No More (prekl. Už viac nebude pršať) bola medzi ľuďmi skutočne populárna. Zvykli nás nútiť hrať ju, niekedy aj sedem alebo osem krát za noc! Nejakou náhodou bolo v tej dobe v Louisiane veľké sucho. Bolo to v lete a nepršalo viac ako 2-3 mesiace. Jazdili sme po prašných cestách a ten prach mal niekedy výšku...

read more

11.1.2015 – Denné príbehy jazzu – Nikdy neviete, kto vás práve pocúva

»Posted by on jan 11, 2015 in daily stories, príbehy jazzu | 0 comments

11.1.2015 – Denné príbehy jazzu – Nikdy neviete, kto vás práve pocúva

Klavirista Earl Hines spomína na jedného zaujímavého návštevníka jedného večera v klube Apex na 35-tej ulici v New Yorku: „Jeden incident, ktorý si budem navždy pamätať z Apexu, sa spája s kompozíciou Rhapsody In Blue (Rapsódia v modrom). Hrával som ju v Sunsete, lebo mali okolo nej postavenú show a vlastne aj preto, lebo som ju už hral toľko krát, že som ju vedel naspamäť aj odzadu. Niekedy klub navštívili veľmi prominentní hudobníci a ľudia z divadla a ja som hrával na malom pódiu v hornej časti a touto skladbou som si vždy vyslúžil pomerne veľa potlesku. Jeden večer, potom ako som ju dohral, som išiel na WC a tam som stretol jedného zaujímavého pána. ‘Hráte Rhapsody In Blue veľmi pekne’, povedal mi....

read more

8.1.2015 – Denné príbehy jazzu – Ako sa hranie štandardov zmenilo na tvorbu vlastných kompozícií

»Posted by on jan 8, 2015 in daily stories, príbehy jazzu | 0 comments

8.1.2015 – Denné príbehy jazzu – Ako sa hranie štandardov zmenilo na tvorbu vlastných kompozícií

Populárne piesňové formy Ameriky a dvanásť-taktové blues boli na začiatku používané väčšinou jazzových hudobníkov ako základ pre ich improvizácie, hoci v súčasnej dobe sa moderní umelci už posunuli ku preskúmavaniu iných foriem. Repertoár štandardov (piesní populárnych medzi jazzmanmi) umožnil rozličným muzikantom hrať spolu. Jazzový hudobník z Dallasu, ktorý poznal štandardy, si mohol zajammovať s kapelou v Bostone alebo Paríži alebo Štokholme, bez akýchkoľvek problémov, aj v prípade, že hral špecifickým štýlom pre svoj región. Odkedy sa stali tantiémy (príjmy z autorstva určitej skladby) zdrojom príjmu, jazzoví hudobníci si postupne začali uvedomovať, že nová melódia postavená na základe harmónie...

read more